Vulvovaginálna kandidóza
Vulvovaginálna kandidóza (VVC) je ochorenie, s ktorým sa za život stretne viac než 75 % všetkých žien. Priemerne 50 % týchto žien sa VVC niekedy za život vráti. Je známych mnoho rizikových faktorov, zvyšujúcich náchylnosť k VVC. Sú to napríklad tehotenstvo, imunosupresia, liečba antibiotikami alebo diabetes. Ďalším faktorom vzniku VVC môže byť nerovnováha vaginálneho mikrobiomu, ktorý významne prispieva k vaginálnemu zdraviu ženy. VVC je veľmi bežná u žien v reprodukčnom veku, a preto je dôležité poznať mechanizmus vzniku tohto ochorenia a jeho liečbu.
Bolo zistené, že vaginálny mikrobiom súvisí s úspechom in vitro fertilizácie, znižuje riziko predčasného pôrodu a hrá dôležitú úlohu v prevencii urogenitálnych infekcií. Normálne vaginálne prostredie tvorí iba niekoľko málo druhov baktérií. Špecifické prostredie pošvovej sliznice je tvorená najčastejšie baktériami rodu Lactobacillus spp.. V gynekológii a pôrodníctve sa laktobacily využívajú hlavne k obnove fyziologickej vaginálnej mikroflóry, za účelom liečby bakteriálnej vaginózy a vulvovaginálnej kandidózy. Rásť laktobacilov závisí na sekrécii estrogénov, preto hormonálne výkyvy môžu spôsobiť vznik zápalu.
Existujú rôzne druhy kvasiniek, ktoré kolonizujú vaginálne prostredie. Najčastejšie sa vyskytujúcou kvasinkou je Candida albicans, ale kolonizovať vaginálne prostredie môžu aj non‑albicans druhy (Candida glabrata, Candida parapsilosis…). Polymorfná huba Candida albicans môže byť bežnou súčasťou ľudskej mikroflóry. Za určitých okolností, napríklad pri zníženej imunite, sa kvasinka môže premnožiť a spôsobiť tak zápalové ochorenie. Candida glabrata je druhým najbežnejším druhom rodu Candida. Jeho patogenita u zdravých hostiteľov je obmedzená a považuje sa za relatívne nepatogénneho komenzála pošvy. Boli však opísané prípady vzniku vaginitíd a infekcií horného genitálneho traktu. Výnimočne môže u imunokompromitovaných pacientov spôsobovať slizničné alebo systémové infekcie.
Zvýšené riziko kolonizácie a vzniku VVC v tehotenstve je prisudzované faktorom spojeným s tehotenstvom. Sú to znížená bunková imunita, zvýšené hladiny estrogénu a zvýšená produkcia slizničného vaginálneho glykogénu. Zvýšené hladiny estrogénu uľahčujú prichytenie kvasinky k vaginálnym epiteliálnym bunkám. Okrem toho estrogén podporuje formáciu hyf a tvorbu enzýmov. Tieto faktory virulencie zjednodušujú kvasinke kolonizáciu. Imunologické zmeny v tehotenstve môžu prispievať k zmene závažnosti a náchylnosti k infekciám počas tehotenstva. Ako tehotenstvo postupuje, hladiny hormónov sa dramaticky menia, sú vyššie než kedykoľvek inokedy. Súhra medzi hormónmi a imunitným systémom preto musí byť komplexná a multifaktoriálna.
Príznaky vulvovaginálnej kandidózy sú svrbenie, pálenie, začervenanie, opuch a výtok. V poslednej dobe vznikli dôkazy, naznačujúce, že kandidóza v tehotenstve môže byť asociovaná s komplikáciami počas tehotenstva. Zároveň štúdie hovoria, že vyliečenie VVC v tehotenstve viedlo k zníženiu rizika predčasného pôrodu. Vaginálne kandidové infekcie spôsobujúce chorioamnionitídu (zápal plodových obalov) sú veľmi zriedkavé.
Liečba tehotných žien je primárne indikovaná na zmiernenie príznakov. Najmä recidivujúca vulvovaginálna kandidóza značnou mierou prispieva k nepohodliu v tehotenstve. Neexistuje žiadny dôkaz, že by jednotlivé príznaky boli u tehotných závažnejšie než u negravidných žien. Pri symptomatickej infekcii VVC väčšina lekárov lieči topickým imidazolom, klotrimazolom alebo mikonazolom vaginálne po dobu 7 dní.
Hoci dôkazy nie sú stopercentné, údaje naznačujú, že kandidóza v tehotenstve môže byť spojená so zvýšeným rizikom tehotenských komplikácií. Tými môžu byť predčasný pôrod, chorioamnionitída alebo vrodená kožná kandidóza. Napriek tomu, že väčšina lekárov asymptomatickú vaginálnu kvasinkovú kolonizáciu nelieči, v niektorých krajinách je screening kvasiniek rutinný. Symptomatickú VVC v tehotenstve lekári liečia predovšetkým topickým imidazolom po dobu 7 dní, aby sa minimalizovala expozícia lieku.
Váš Verra tím 💕
