Trom veľmi inšpiratívnym mamičkám sme položili štyri otázky o materstve.
Treťou a zároveň poslednou úspešnou ženou, ktorej sme otázky položili, je Veronika Kašáková, modelka a zakladateľka Nadačného fondu Veroniky Kašákovej, ktorý podporuje deti v detských domovoch. ❤️
1) Ako vás v živote ovplyvnil pôrod?
Môj pôrod bol krásny. Bola to oslava narodenia nového života, môjho syna Matyáša. Každá kontrakcia, ktorá prichádzala, bola pre mňa krokom bližšie k stretnutiu s ním. Na príchod syna som sa pripravovala, ale samozrejme ma to aj tak zaskočilo. Myslím, že každá žena si zároveň siahne na dno svojich síl. Odmena je však tá najväčšia, aká môže byť. Mňa pôrod posilnil v sebavedomí. Zistila som, čo všetko dokážem. Porodila som syna, ktorý vážil 4,2 kila. Vnímam to ako zázrak a dodalo mi to silu. Viem, že zvládnem všetko – ako asi každá mama.
2) Akým spôsobom ste počas tehotenstva upravili jedálniček?
Úprimne povedané… myslela som si, že ho upravím lepšie a budem dôsledná a zodpovedná. Samozrejme, z jedálnička som vylúčila potraviny, ktoré by mohli byť pre dieťatko nebezpečné. Inak som si dopriala čokoľvek. Na konci tehotenstva som bola tak unavená a vyčerpaná, že som dopĺňala hlavne cukry. Bola som tehotná počas Vianoc a pandémie, keď sme boli stále doma – a to sa na stravovaní podpísalo. Nechcem sa však vyhovárať. Bola som pohodlná. Možno viac, než som si priala.
3) Čo by ste odkázali ženám, ktoré sa o dieťatko snažia?
Ja som sa neocitla v situácii mamičky, ktorá sa o dieťatko dlhšie snaží. Každá rada od ženy, ktorá otehotnela ľahko a rýchlo, mi príde trúfalá. Súcitím s nimi a pevne verím, že sa šťastného konca dočkajú. Veľmi im to prajem. Za seba môžem povedať, že psychická stránka každej ženy je odrazom jej vnútorného aj vonkajšieho života. Ak je situácia pre dušu ženy ťažká, volila by som sprievodnú duševnú hygienu, aby žena bola v psychickej pohode. Platí to aj po narodení dieťatka – keď je spokojná mama, je spokojná celá rodina. Verím, že to tak je aj v čase, keď sa o dieťatko rodičia ešte len snažia.
4) Ste maminka krásneho syna Matyáška, ktorému bola diagnostikovaná fenylketonúria. Ako vás sledujeme na Instagrame, zvládate to s obrovskou silou a odhodlaním. Čo by ste odkázali budúcim maminkám, ktoré by sa ocitli v podobnej situácii?
Ďakujem za pochvalu a som rada, že to tak vnímate aj cez Instagram. Vždy mi však poskočí srdce a stiahne sa mi hrdlo, keď to niekto spomenie. Radiť niekomu, kto prežíva obrovský strach z neznámeho a hlavne strach o dieťatko, je vlastne zbytočné. Napriek tomu je to dôležité. Ani sama neviem, čo by pomohlo mne. Možno len cítiť okolo seba podporu, lásku a odhodlanie od partnera a rodiny. Ja mám obrovskú oporu v mojom partnerovi. Len si na to spomeniem a tisnú sa mi slzy do očí. Je úžasné mať pri sebe muža, ktorý vás podrží, aj keby padali skaly. Prajem to každej žene, ktorá si prechádza podobným šokom a strachom. Niekedy stačí len pocit, že na to žena nie je sama – a všetko ostatné je druhoradé. Zároveň je potrebné, aby si žena ten šok a sebavyčíňanie prežila a spracovala. Bez týchto smutných prežitkov nemajú pocity šancu odísť.
5) Ako to robíte, že z vás stále vyžaruje taká energia?
Syn mi robí veľkú radosť. Keby sa ma ľudia stále nepýtali a keby som nemusela odoberať krv a každý týždeň komunikovať s lekármi o jeho stave, už by som to úplne pustila z hlavy. Môj chlapček je zdravý a žije naprosto plnohodnotný život ako jeho rovesníci – len s tým rozdielom, že má prísnu nízkobielkovinovú diétu. Náhodou som sa stretla s iným Matyášom, ktorému je 14 rokov. Dodal mi pokoj, odvahu a inšpiráciu do života. Prestávam mať strach. Stále cítim zodpovednosť a potrebu naučiť sa všetko nové. Je to ako s učením šoférovania – prvý týždeň sa bojíte, a o rok je to už automatické. My sa k tomu roku blížime. Zďaleka ešte nie je všetko automatické a občas ma to desí, ale zvládame to dobre. Odmenou je môj usmiaty syn a ja som šťastná a hrdá mama.
Ďakujeme Veronike, že sa s nami úprimne podelila o svoje skúsenosti a myšlienky! ❤️
Tím Verra 💕
