Ako luteálna fáza a perimenopauza zosilňujú úzkosť a čo za tým stojí biologicky?
Možno to poznáte: väčšinu mesiaca sa cítite relatívne stabilne, ale pár dní pred menštruáciou sa zrazu objaví úzkosť, vnútorný nepokoj, plačlivosť, podráždenosť alebo pocit, že nezvládate veci, ktoré bežne zvládate. Podobne sa to môže diať aj v perimenopauze, keď sa psychika začne meniť zdanlivo „bez dôvodu“.
Úzkosť nie je iba psychologický problém, významnú úlohu môžu zohrávať aj biologické faktory. U časti žien sa psychická citlivosť mení podľa hormonálneho cyklu, a to najmä v luteálnej fáze po ovulácii a v perimenopauze, teda v prechodnom období pred menopauzou. Nejde o slabosť ani precitlivenosť, ale o reálnu biologickú zmenu v tom, ako mozog reaguje na stres, ako fungujú neurotransmitery a ako telo zvláda kolísanie hladín hormónov estrogénu a progesterónu.
Hormonálne podmienená úzkosť je skutočný jav, to ale neznamená, že každá úzkosť v týchto obdobiach je vždy spôsobená hormónmi. Často sa skladá vplyv viacerých faktorov dohromady — spánok, dlhodobý stres, genetická citlivosť, predchádzajúce úzkostné ťažkosti aj celkový zdravotný stav.
Prečo hormóny ovplyvňujú psychiku
Mozog je na pohlavné hormóny citlivý. Estrogén aj progesterón neovplyvňujú len reprodukčný systém, ale aj nervový systém, náladu, spánok a stresovú odpoveď. Zjednodušene povedané: keď hormonálne hladiny kolíšu, mení sa aj nastavenie mozgu pre zvládanie záťaže.
Nejde pritom len o samotnú hladinu hormónov, ale hlavne o ich rýchle zmeny. Mnoho žien horšie znáša prudký pokles v hladinách pohlavných hormónov. Práve to je typické pre koniec luteálnej fázy aj pre perimenopauzu.
Luteálna fáza a úzkosť
Luteálna fáza je obdobie medzi ovuláciou a menštruáciou. V tejto fáze stúpa hladina progesterónu, a pokiaľ nedôjde k tehotenstvu, hladiny progesterónu aj estrogénu ku koncu fázy prudko klesajú. U niektorých žien sa práve vtedy objavuje zhoršenie nálady, podráždenosť, napätie, precitlivenosť alebo úzkosť.
Metabolity progesterónu (najmä allopregnanolón) ovplyvňujú systém GABA, čo je hlavný upokojujúci systém nervovej sústavy. Zmeny vo fungovaní tohto systému môžu znamenať vyššie riziko výskytu úzkostných pocitov, horším spánkom alebo nižšou odolnosťou voči stresu. Paradox je v tom, že progesterón nemusí byť problém sám osebe. Problémy často vznikajú pri poklese jeho hladín alebo pri individuálnej citlivosti na jeho metabolity. Preto niektoré ženy zaznamenajú výrazné premenštruačné psychické príznaky, zatiaľ čo iné takmer žiadne.
PMS vs. PMDD
U časti žien nemusí ísť len o bežný premenštruačný syndróm (PMS), ale o závažnejší stav označovaný ako premenštruačná dysforická porucha (PMDD). PMS obvykle zahŕňa miernejšie fyzické a psychické symptómy, ako je napätie, citlivosť pŕs alebo podráždenosť. U PMDD sú ale psychické príznaky výraznejšie a môžu významne zasahovať do každodenného fungovania a vzťahov. Objavovať sa môže silná úzkosť, výkyvy nálady, plač, podráždenosť, precitlivenosť alebo zhoršená koncentrácia. Dôležité je, že nejde o preháňanie, ale o zvýšenú citlivosť nervového systému na hormonálne zmeny počas cyklu.
Perimenopauza a nervový systém
Perimenopauza je prechodné obdobie pred menopauzou (definuje sa až spätne ako posledná menštruácia, po ktorej nasledovalo 12 po sebe idúcich mesiacov bez menštruačného krvácania), keď už cyklus býva nepravidelný a hormonálne hladiny začínajú výrazne kolísať. Nie je to jeden konkrétny okamih, ale proces, ktorý môže trvať niekoľko rokov. Práve v tejto fáze mnoho žien prvýkrát zažije úzkosť, vnútorný nepokoj, búšenie srdca, zhoršenie spánku alebo pocit, že už nie sú samy sebou.
Z biologického hľadiska je problém opäť hlavne v kolísaní hladín hormónov. Estrogén sa podieľa na regulácii serotonínu, noradrenalínu a ďalších systémov súvisiacich s náladou. Keď jeho hladina prudko padá a zasa stúpa, mozog sa musí opakovane prispôsobovať. U citlivých žien to môže viesť k väčšej emočnej reaktivite a úzkosti.
Dôležitý je aj spánok. V perimenopauze sa častejšie objavujú nočné prebúdzanie, návaly horúčavy a celkové zhoršenie kvality spánku. A nedostatok spánku sám osebe úzkosť ďalej zvyšuje. Vzniká tak začarovaný kruh: hormonálne kolísanie zhorší spánok, horší spánok zhorší úzkosť a tá zase zhorší schopnosť odpočívať.
Kedy je to ešte hormonálne a kedy už nie
Opakovaný cyklický vzorec je dôležitá stopa. Ak sa úzkosť zhoršuje pravidelne pred menštruáciou alebo v období perimenopauzy, môže byť hormonálna súvislosť pravdepodobná. Ak je ale úzkosť prítomná stále, postupne sa zhoršuje, alebo je veľmi intenzívna, je potrebné myslieť aj na iné príčiny.
Rovnako platí, že hormonálny vplyv nevylučuje psychologický alebo sociálny stres. Naopak, často sa sčítajú. Žena v perimenopauze, ktorá má náročnú prácu, zle spí a dlhodobo žije v strese, bude na hormonálne výkyvy reagovať oveľa citlivejšie ako žena v pokojnejšom období života.
Odbornú pomoc je vhodné vyhľadať najmä vtedy, pokiaľ úzkosť trvá väčšinu dní v mesiaci, zhoršuje sa, obmedzuje prácu alebo vzťahy, pridávajú sa panické ataky, nespavosť, depresívne ladenie alebo myšlienky na sebapoškodenie. V takých prípadoch nie je dobré čakať, kým problémy samy odznejú.
Čo môže pomôcť
Prvým krokom je pozorovanie vzorca. Pomáha zapisovať si cyklus, spánok, úzkosť, návaly, podráždenosť a ďalšie symptómy. Často sa až z denníka ukáže, že problémy nie sú náhodné, ale naviazané na určitú fázu cyklu alebo perimenopauzy.
Druhou oblasťou je spánok a stres. Pravidelný režim, obmedzenie alkoholu a stabilný pohyb môžu mať na úzkosť väčší vplyv, než sa na prvý pohľad zdá. U niektorých žien pomáha aj úprava kofeínu, pretože v citlivých obdobiach môže zhoršovať búšenie srdca aj vnútorný nepokoj.
Treťou oblasťou je lekárske posúdenie. Pokiaľ sú problémy výrazné, opakované alebo obmedzujú bežný život, je vhodné hovoriť s gynekológom, praktickým lekárom alebo psychiatrom. V niektorých prípadoch môže byť vhodné doplniť gynekologické alebo hormonálne vyšetrenie.
Pokiaľ pozorujete, že sa vaša psychika mení v určitých fázach cyklu alebo v období perimenopauzy, neznamená to, že ste slabá alebo že si to nahovárate. Je to signál, ktorý stojí za pozornosť - a často sa s ním dá pracovať lepšie, keď poznáte jeho vzorec.
Zdroje
The role of allopregnanolone in depression and anxiety — review publikovaná v časopise Progress in Neurobiology, dostupná online (2014). PubMed.
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24215796/
Progesterone alters GABA and glutamate responsiveness: a possible mechanism for its anxiolytic action — štúdia publikovaná v časopise Brain Research, dostupná online (1987). PubMed.
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/2880640/
Sex hormones and mood in the perimenopause — review publikovaná v časopise Annals of the New York Academy of Sciences, dostupná online (2009). PubMed Central (PMC).
https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19906233/
Premenstrual disorders and PMDD – a review — review publikovaná v časopise Best Practice & Research Clinical Obstetrics & Gynaecology, dostupná online (2023). ScienceDirect.com. https://doi.org/10.1016/j.beem.2023.101858
